„Dokázali sme to!“ kričal so slzami v očiach nový kancelár nemeckej Weimarskej republiky, keď zdravil z okna prezidentského paláca tisíce skandujúcich ľudí.

Stal sa ním 43-ročný Adolf Hitler, vodca Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP). Do tohto postu ho menoval prezident republiky, Paul von Hindenburg.

Stalo sa tak na popud dvoch vplyvných politikov, Franza von Papena a Alfreda Hugenberga, ktorí v liste adresovanému prezidentovi republiky Hindenburgovi vyjadrili potrebu zefektívniť fungovanie súčasnej vlády a získať klesajúcu dôveru čoraz nespokojnejších občanov strednej vrstvy. Ako riešenie týchto dvoch problémov navrhli vymenovať do čelnej funkcie vlády Adolfa Hitlera, ktorý má svojou autoritou v očiach ľudí obnoviť zašlú slávu stagnujúceho Nemecka.

Spolu s Hitlerom boli menovaní ďalší dvaja predstavitelia NSDAP, ktorí dostali ďalšie 2 ministerské kreslá. Sú nimi Hermann Göring  a Wilhelm Frick, ktorý sa stal ministrom vnútra. NSDAP tak má vo vláde 3 kreslá z 11. Väčšina kresiel je však v rukách strán konzervatívneho a katolíckeho charakteru, preto sa nepredpokladá väčší nárast moci NSDAP vo vláde.

Minulosť tohto charizmatického politika je veľmi kontroverzná. Ako mnoho mužov v tejto krajine, aj on bojoval v zákopoch Veľkej vojny. Po návrate do vojnou zničenej krajiny sa rozhodol vstúpiť do politiky. Stalo sa tak v roku 1919, kedy vstúpil do Nemeckej robotníckej strany (DAP), ktorá sa neskôr zmenila na súčasnú NSDAP. Sám Hitler vytvoril jej nové logo: naklonenú swastiku v bielom kruhu, uprostred červeného poľa.

Svojou originálnou rétorikou dokázal do strany priviesť tisíce nových tvárí, vďaka čomu sa po dvoch  rokoch stal jej predsedom a neskôr “vodcom”. 11. novembra 1923 bol zatknutý po neúspešnom pokuse o prevzatie moci nad Bavorskom. Bol odsúdený na 5 rokov väzenia, no prakticky v ňom strávil iba rok,  po ktorom bol prepustený na slobodu.

Po veľkej hospodárskej kríze, ktorá v Nemecku nastala koncom roku 1929, Hitlerova strana získala ešte väčšiu popularitu než kedykoľvk predtým. Hitler sľúbil armáde zrušenie Versaillskej zmluvy, vedúcim podnikov posilnenie ekonomiky a ostatným ľuďom nové pracovné miesta. S týmito ambíciami si dnes sadá na miesto kancelára republiky.

Tisíce ľudí čakalo pred prezidentským palácom, aby mohlo pozdraviť nového kancelára, do ktorého mnohí ľudia republiky vkladajú svoje nádeje. Pod Brandenburskou bránou pochodujú oddiely SA a SS so swastikami na ramenách, s pochodňami v rukách, a policajné zložky, ktoré ich kedysi prenasledovali, ich teraz pokojne nechávajú prechádzať ulicami. “Do dvoch mesiacov ho budeme mať v hrsti”, smial sa von Papen so svojim straníckym kolegom.

Pred novým kancelárom stojí neľahká úloha. Obrovská nezamestnanosť, nízka životná úroveň, chudoba, to je len niekoľko problémov, s ktorými bude musieť v nasledujúcich rokoch zápasiť. Mnoho ľudí mu však verí. No nájdu sa aj takí, ktorí s jeho menovaním do tohto postu nesúhlasia. Patrí medzi nimi napr. generál Erich Ludendorff, ktorý prezidentovi Hindenburgovi poslal list s nasledujúcim znením:

“Menovaním Hitlera za Kancelára ste predali moc nad našou svätou Nemeckou Zemou do rúk najväčšieho demagóga všetkých čias. Tento zlý muž potopí našu Ríšu do bezodnej hlbiny a spôsobí našej krajine nesmierny zármutok. Budúce generácie Vás budú za tento čin preklínať.”

Paradoxom je fakt, že generál Ludendorff Hitlera dôverne poznal, dokonca s ním spolupracoval pri organizovaní spomínaného puču v roku 1923. Ostáva nám len dúfať, že sa jeho slová nenaplnia a že Hitler na rozdiel od svojích predchodcov naplní svoj sľub, ktorý v dnešný deň zložil republike – aby slúžil nie pre vlastné dobro, ale jedine pre dobro ľudu.

Chcete znát obsah věštecké koule? U článku na webu Neaktuality.cz se dozvíte, jaké důsledky bude mít tato událost!

322. divízia Červenej armády dnes prekročila brány koncentračného tábora s nápisom „Arbeit macht frei“. Tento obrovský komplex pozostáva z troch častí: Auschwitz – hlavný tábor, Birkenau a Monowitz. Detailné záznamy o tomto komplexe získala len krátko po oslobodení Krakowa.

Pri boji zahynulo okolo 230 sovietskych vojakov. To najhoršie ich však len čakalo. Pohľad, ktorý sa im naskytol na toto spustošené miesto mnohým z nich utkveje v pamäti na dlho. “Boli to tie najhroznejšie zábery, aké som urobil počas celej vojny” povedal Aleksander Vorontsov, člen poľského vojenského filmového štábu.  V tábore bolo vyše 7500 väzňov. Boli medzi nimi ženy, deti, starci, všetci na pokraji smrti. Ďalších 600 našli sovietski vojaci mŕtvych, pravdepodobne ako následok snahy posádky SS usmrtiť čo najviac väzňov tesne pred  útekom.

Väčšina posádky tábora spolu s velením SS pravdepodobne z tábora ušla. Obrovská plocha komplexu Birkenau bola zničená požiarom, ktorý zničil väčšinu budov. Na tomto obrovskom poli tak ostalo množstvo zrúcanín, zvyšky drevených barakov a taktiež niekoľkých väčších budov s hrubými stenami, pravdepodobne slúžiacich na hromadné sprchovanie a hygienu väzňov… Okrem toho našli sovietski vojaci v uliciach hlavného tábora stohy spálených dokumentov, ktoré pravdepodobne obsahovali dôkazy na usvedčenie  zo zločinov, ktoré boli na tomto mieste spáchané. Všetko teda nasvedčuje tomu, že tento tábor mal v týchto dňoch zmiznúť z povrchu zemského, spolu so všetkými dôkazmi o zločinoch, ktoré v ňom boli páchané na zúbožených väzňoch.

Osud preživších väzňov je zatiaľ neznámy. Mnoho z nich je tak drasticky vyhladovaných, že už ani nedokážu priať potravu. Môžu zjesť iba jednu lyžicu polievky denne, inak by ich organizmus skolaboval. Na mieste sa začali stavať dve vojenské poľné nemocnice, kde by sa mali títo ľudia pomaly zotavovať. Väzni, ktorí boli na tom zdravotne o čosi lepšie, odišli z tábora hneď ako to bolo možné.

Chcete znát obsah věštecké koule? U článku na webu Neaktuality.cz se dozvíte, jaké důsledky bude mít tato událost!

Vo veku nedožitých 91 rokov dnes zomrel britský politik, žurnalista, držiteľ Nobelovej ceny,vojak a  bývalý ministerský predseda Spojeného kráľovstva, Sir Winston Leonard -Spencer Churchill. Zomrel v Hyde Parku, v Londýne, na následky v poradí už tretej mŕtvice, ktorú dostal pred deviatimi dňami.

Sir Winston Churchill sa narodil 30. novembra 1874 v paláci Blenheim, vo Woodstocku, ako syn Lorda Randolpha Churchilla, významného britského politika. Jeho matka mala americké korene. Ako mladý študoval na Kráľovskej vojenskej akadémii v Sandhurste, ktorú dokončil v roku 1894.

Jeho vojenská kariéra začala v Indii, neskôr bojoval v Egypte, Južnej Afrike, či Kube. Na týchto vojenských ťaženiach si privyrábal ako korešpondent pre viacero londýnskych novín. Mal literárny talent – už ako 26-ročný mal na svojom konte 5 kníh.

V roku 1899 bol v búrskej vojne zajatý a uväznený, no podarilo sa mu zo zajatia utiecť, čo z neho spravilo národného hrdinu. Aj vďaka tejto popularite sa mu o rok na to podarilo vstúpiť do politiky, kde bol členom Dolnej snemovne.

Jeho politická kariéra však nebola jendoduchá, práve naopak – v istých momentoch bola možno dramatickejšia než tá vojenská. Bol držiteľom každého dôležitého ministerského postu, okrem Ministerstva zahraničia. V roku 1910 sa ako minister vnútra osobne zúčastnil tzv. obliehania Sidney Street, kde polícia obkľúčila budovu miestneho gangu. Keď začala budova horieť, zakázal hasičom pristúpiť k budove a uhasiť ju, aby tak dal anarchistom na výber: buď sa vzdajú polícií alebo zhoria.

Toto jeho kontroverzné počínanie je pre neho, ako politika, príznačné – nemal rád anarchizmus a taktiež boľševizmus, čo dával vždy patrične najavo. Už tesne pred I.svetocou vojnou tušil konflikt s Nemeckom. Ako Prvý Lord Admirality, v rokoch 1911–1915, zmodernizoval britské námorníctvo a prakticky ho prekonvertoval z uhelného na naftový pohon, čím dal jasne najavo, že Veľká Británia bude mať námornú prevahu aj počas Veľkej vojny.

I. svetová vojna však nebola jeho úspešným obdobím. Bol iniciátorom vylodenia britských vojsk v Gallipoli, ktoré nakoniec dopadlo katastrofálne. Krátko na to bol z postu Admirality odvolaný, no ani to ho nevylúčilo z politickej scény. Po vojne znova zastával niekoľko ministerských postov.

Po októbrovej revolúcii v Rusku v ňom videl veľkú hrozbu, preto tvrdo zastával názor o intervenčnom zásahu, aby tak bol boľševizmus potlačený vo svojom zárodku. V roku 1921 bol signatárom Anglo-Írskych zmlúv, ktoré neskôr dali vznik Írskej republike.

Krátko pred II. svetovou vojnou ostro kritizoval politiku appeacementu a nevôľu čeliť Hitlerovmu nátlaku na Európu, no kreslo Admirality mu bolo znovu ponúknuté až po vypuknutí vojny, v Septembri 1939. V máji 1940 sa však stal ministerským predsedom, čím výrazne ovplyvnil bojaschopnosť a najmä obranyschopnosť krajiny pred blížiacimi sa nemeckými náletmi.

Svojími príhovormi dokázal zmobilizovať celé britské obyvateľtvo a dokázal tak ubrániť Veľkú Britániu pred nemeckou inváziou ešte v čase, kedy na strane spojeneckých síl nebojovali USA, či ZSSR. Funkciu ministerského predsedu zastával do Júla 1945. Na tento post sa však znovu vrátil v roku 1951 a zotrval v ňom prakticky až do zbytku posledných síl, kedy sa rozhodol z politiky odstúpiť zo zdravotných dôvodov.

Po porážke nacistického Nemecka mal v roku 1946 prejav na fultonskej univerzite v USA, v ktorej tvrdil, že nad Európou padá železná opona. Týmto pôvodne nacistickým termínom znova predvídal ďalší vzostup totalitarianizmu v Európe – sovietske ZSSR, ako nástupca nacistického Nemecka.

Sir Winston Churchill je taktiež držiteľom Nobelovej ceny za literatúru, ktorú obdržal v roku 1953. Je autorom niekoľkých autobiografických, či historických kníh, okrem iného aj 6-zväzkového historického diela o dejinách druhej svetovej vojny (The Sexond World War), za ktoré mu bola táto cena udelená.

Mnohé jeho činy sú ostro kritizované (bombardovanie Dražďan a iné). Bol to však človek, ktorý nikdy neustupoval. Ako politik dokázal byť vždy v správnom čase na správnom mieste a výrazne tak ovplyvniť dianie okolo seba. Bol tiež veľkým vizionárom ˜– viackrát dokázal predvídať udalosti, ktoré sa neskôr viac alebo menej stali. Jeho život by mohli kľudne uzavrieť slová, ktoré kedysi on sám povedal: „Nikdy, nikdy, nikdy, nikdy sa nevzdať!“

Chcete znát obsah věštecké koule? U článku na webu Neaktuality.cz se dozvíte, jaké důsledky bude mít tato událost!

Dnes v noci bombardovali dve nemecké vzducholode Zeppelin mestá Sheringham, Yarmouth, King`s Lynn a ďalšie menšie mestá na severovýchdonom pobreží Anglicka. Jedna z bômb dokonca vybuchla neďaleko kráľovského sídla v Sheringhame, v ktorom sa ešte včera ráno nachádzala kráľovská rodina.

Zeppelíny pravdepodobne na miesta náletov prileteli smerom od Severného mora, pričom prílet mali naplánovaný v noci, aby sa k pobrežiu priblížili nepozorovane. V meste Yarmouth dokonca mnohí zvuk motorov vducholodí počuli, niektorí v hustej tme jednu z nich aj videli, no nikto nečakal, žeby vzducholode boli schopné zhodiť z výšky výbušný materiál. Leteli príliš vysoko na to, aby boli na dostrel akýmkoľvek pozemným konvenčným zbraňam.

Nálet si vyžiadal 4 ľudské obete. Zatiaľ nie je známe, či skutočným cieľom náletov boli civilné budovy alebo vojenské posádky v ich okolí. Isté je, že Zeppeliny budú od dnešného dňa vyvolávať v očiach ľudí žijúcich na východnom pobreží Anglicka hrôzu.

Je to vôbec prvý krát v histórii, čo boli vzducholode použité ako stroje na ničenie pozemných cieľov. Znie to až neuveriteľne, že tento zázrak modernej techniky, ktorý bol doteraz použitý iba na prepravu pasažierov, sa vo vojenskom priemysle okrem prieskumu terénu v dnešnú noc premenil aj na pekelný stroj ničiaci všetko pod sebou.

Chcete znát obsah věštecké koule? U článku na webu Neaktuality.cz se dozvíte, jaké důsledky bude mít tato událost!

Vírus sa spustil presne v dnešný deň a vymazal tak obrovské množstvo programových súborov. Medzi napadnutých vírusom patrí aj jedna firma, ktorá vlastní cez 400 počítačov.

Cieľovou skupinou tohto vírusu bola pravdepodobne firma IBM, keďže všetky zavírené počítače patria do tejto značky. IBM pritom patrí medzi najrozšírenejšie značky osobných počítačov v súčasnosti. Tvorí približne 90% z celkového počtu 35 miliónov používaných osobných počítačov dneška.

Zaujímavé však je, že nie je zasiahnutý žiaden počítač, ktorý sa nachádza v úradnej budove samotnej IBM, ako tvrdí Colette Abissi, hovokyňa spoločnosti IBM. Zavírené tak ostali predovšetkým osobné počítače v domácnostiach súkromných uživateľov a firemné počítače používané mnohými podnikmi.

Tento vírus má pritom mnoho podobných vlastností s vírusom objaveným pred dvoma rokmi na jeruzalemskej univerzite a ktorý bol taktiež spustený v piatok, 13. mája minulého roku. Zhodou okolností to bolo deň pred oslavami 40. výročia vzniku Izraela. Objavili sa špekulácie, že ide dokonca o ten istý vírus.

Hlavnou spoločnou črtou týchto dvoch výskytov možného vírusu je postupný nárast veľkosti infikovaných súborov pred daným dátumom. Potom sa aktivuje vírus, pričom infikované súbory zmaže.

Vtedajšie vyčínanie vírusu v Izraeli si vyžiadalo škody v hodnote vyše 15 000 amerických dolárov a kompletne znehodnotilo niekoľko diskov, do ktorých bola investovaná vyše 7 000- hodinová práca.

Najbližší piatok trinásteho po 13. máji minulého roka pritom vychádza práve na dnes. Podľa bezpečnostných odborníkov bolo veľmi pravdepodobné, že sa vírus znova spustí v tento dátum, keďže sa ho predtým nepodarilo eliminovať. Ktovie, dokedy bude ešte tento vírus každý piatok 13-teho strašiť uživateľov osobných počítačov.

Chcete znát obsah věštecké koule? U článku na webu Neaktuality.cz se dozvíte, jaké důsledky bude mít tato událost!