Adolf Hitler menovaný za nemeckého kancelára

Adolf Hitler menovaný za nemeckého kancelára zdroj: Americainchains2009.wordpress.com

30. 1. 2012, 13:50 | Maroš Salanci

stalo se 30. ledna 1933 ½ 20. stol.

Berlín – „Dokázali sme to!“ kričal so slzami v očiach nový kancelár nemeckej Weimarskej republiky, keď zdravil z okna prezidentského paláca tisíce skandujúcich ľudí.

Stal sa ním 43-ročný Adolf Hitler, vodca Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany (NSDAP). Do tohto postu ho menoval prezident republiky, Paul von Hindenburg.

Stalo sa tak na popud dvoch vplyvných politikov, Franza von Papena a Alfreda Hugenberga, ktorí v liste adresovanému prezidentovi republiky Hindenburgovi vyjadrili potrebu zefektívniť fungovanie súčasnej vlády a získať klesajúcu dôveru čoraz nespokojnejších občanov strednej vrstvy. Ako riešenie týchto dvoch problémov navrhli vymenovať do čelnej funkcie vlády Adolfa Hitlera, ktorý má svojou autoritou v očiach ľudí obnoviť zašlú slávu stagnujúceho Nemecka.

Spolu s Hitlerom boli menovaní ďalší dvaja predstavitelia NSDAP, ktorí dostali ďalšie 2 ministerské kreslá. Sú nimi Hermann Göring  a Wilhelm Frick, ktorý sa stal ministrom vnútra. NSDAP tak má vo vláde 3 kreslá z 11. Väčšina kresiel je však v rukách strán konzervatívneho a katolíckeho charakteru, preto sa nepredpokladá väčší nárast moci NSDAP vo vláde.

Minulosť tohto charizmatického politika je veľmi kontroverzná. Ako mnoho mužov v tejto krajine, aj on bojoval v zákopoch Veľkej vojny. Po návrate do vojnou zničenej krajiny sa rozhodol vstúpiť do politiky. Stalo sa tak v roku 1919, kedy vstúpil do Nemeckej robotníckej strany (DAP), ktorá sa neskôr zmenila na súčasnú NSDAP. Sám Hitler vytvoril jej nové logo: naklonenú swastiku v bielom kruhu, uprostred červeného poľa.

Svojou originálnou rétorikou dokázal do strany priviesť tisíce nových tvárí, vďaka čomu sa po dvoch  rokoch stal jej predsedom a neskôr “vodcom”. 11. novembra 1923 bol zatknutý po neúspešnom pokuse o prevzatie moci nad Bavorskom. Bol odsúdený na 5 rokov väzenia, no prakticky v ňom strávil iba rok,  po ktorom bol prepustený na slobodu.

Po veľkej hospodárskej kríze, ktorá v Nemecku nastala koncom roku 1929, Hitlerova strana získala ešte väčšiu popularitu než kedykoľvk predtým. Hitler sľúbil armáde zrušenie Versaillskej zmluvy, vedúcim podnikov posilnenie ekonomiky a ostatným ľuďom nové pracovné miesta. S týmito ambíciami si dnes sadá na miesto kancelára republiky.

Tisíce ľudí čakalo pred prezidentským palácom, aby mohlo pozdraviť nového kancelára, do ktorého mnohí ľudia republiky vkladajú svoje nádeje. Pod Brandenburskou bránou pochodujú oddiely SA a SS so swastikami na ramenách, s pochodňami v rukách, a policajné zložky, ktoré ich kedysi prenasledovali, ich teraz pokojne nechávajú prechádzať ulicami. “Do dvoch mesiacov ho budeme mať v hrsti”, smial sa von Papen so svojim straníckym kolegom.

Pred novým kancelárom stojí neľahká úloha. Obrovská nezamestnanosť, nízka životná úroveň, chudoba, to je len niekoľko problémov, s ktorými bude musieť v nasledujúcich rokoch zápasiť. Mnoho ľudí mu však verí. No nájdu sa aj takí, ktorí s jeho menovaním do tohto postu nesúhlasia. Patrí medzi nimi napr. generál Erich Ludendorff, ktorý prezidentovi Hindenburgovi poslal list s nasledujúcim znením:

“Menovaním Hitlera za Kancelára ste predali moc nad našou svätou Nemeckou Zemou do rúk najväčšieho demagóga všetkých čias. Tento zlý muž potopí našu Ríšu do bezodnej hlbiny a spôsobí našej krajine nesmierny zármutok. Budúce generácie Vás budú za tento čin preklínať.”

Paradoxom je fakt, že generál Ludendorff Hitlera dôverne poznal, dokonca s ním spolupracoval pri organizovaní spomínaného puču v roku 1923. Ostáva nám len dúfať, že sa jeho slová nenaplnia a že Hitler na rozdiel od svojích predchodcov naplní svoj sľub, ktorý v dnešný deň zložil republike – aby slúžil nie pre vlastné dobro, ale jedine pre dobro ľudu.

Křištálová kouleVěštecká koule

Necelý mesiac po tom, ako Adolf Hitler sľúbil vernosť republike, ju doslova zničí v plameňoch. Stane sa tak 27. februára, kedy podpáli budovu parlamentu Reichstag, čo využije na postupné ovládnutie moci nad Nemeckom.

Po smrti prezidenta Hindenburga v roku 1934 spojí všetky moci v štáte do svojej osoby, čím sa previní voči samotnej ústave. Nič však nebude brániť k tomu, aby sa stal ultimátnym vodcom, vládcom a najvyšším generálom vojenských síl Nemecka.

Jeho nenásytné mocenské tendencie a snaha získať Lebensraum, životný priestor pre Árijcov, privedú Európu a celý svet do obrovského vojenského konfliktu, v ktorom zahynú desiatky miliónov ľudí.

Taktiež bude zodpovedný za smrť a nesmierne utrpenie miliónov ľudí v koncentračnýh a exterminačných táboroch, továrniach  na systematické fyzické vyhladzovanie celých spoločenských vrstiev, vrátane židov, Slovanov, Rómov, a iných “spoločensky neakceptovateľných živlov”.

Adolf Hitler nakoniec po všetkom spácha samovraždu spolu so svojou manželkou Evou Brownovou 30. apríla 1945, pár dní po tom, čo sa zosobášia.

Zdroj: Wikipedia.org, Historyplace.com

Témata: Adolf Hitler, kancléř, Německo, panovník

špatnýpřijatelnýdobrývelmi dobrývynikající

Diskuse

Přidat komentář

Příspěvky uveřejněné v diskusním fóru vyjadřují názory čtenářů, nikoliv redakce, která za jejich obsah nenese zodpovědnost. Neaktuality.cz má ale zájem poskytovat prostor jen korektně a slušně vedené debatě. Pokud Váš komentář obsahuje urážky, pomluvy, výhrůžky, vulgarismy, spamy nebo vzbuzuje podezření z porušení zákona, vystavujete se riziku, že jej administrátor smaže.

Čtvrtek 18. 4. 2019, včera měl(a) svátek Rudolf

RSS Manifest Redakce Registrace Reklama Pro média Kontakt