Kalif Umar zomrel na následky zranení z útoku

Kalif Umar zomrel na následky zranení z útoku zdroj: Knihy-a.cz

7. 11. 2012, 15:28 | David Olmos Justiniano

stalo se 7. listopadu 644 starší

Medina – Politický a duchovný vodca ummy, moslimskej komunity, v poradí druhý kalif Umar ibn al-Chattáb dnes zomrel na následky pobodania. Atentát sa odohral ešte 3. novembra pred úsvitom v medinskej mešite počas raňajších modlitieb, ktoré kalif osobne viedol.

Na Umara znenazdajky zaútočil perzský zajatec Pirouz Nahavandi, známy aj pod menom Abú Lulu. Peržan bodol kalifa dýkou šesťkrát do brucha, spôsobiac mu tak fatálne zranenia. Po vykonanom čine sa pokúsil ujsť, pričom poranil viacero prítomných veriacich, ktorí ho chceli zadržať. Minimálne šesť ďalších ľudí zomrelo na následky zranení utŕžených od útočníka. Abú Lulu v bezvýchodiskovej situácii nakoniec obrátil dýku proti sebe a spáchal samovraždu.

Ďalšie podrobnosti vraždy sa vyšetrujú, zvažujú sa viaceré motívy činu. Mohlo ísť o nevyriešené osobné účty medzi kalifom a útočníkom, ale aj o pomstu za podmanenie si Perzie moslimami. Zvláštnosťou v tomto prípade je, že podľa viacerých zdrojov blízkych kalifovi mal Umar už dlhšie zlú predtuchu.

V októbri počas svojej poslednej púte do Mekky údajne začul na hore Arafat akýsi hlas, ktorý mu navrával, že toto je jeho posledný hádždž (posvätná púť) a že sa už do Mekky nikdy nevráti. Podľa prítomných svedkov sa Umar pod vplyvom tohto proroctva rozplakal. Počas tejto púte sa odohrala ešte jedna zvláštna udalosť. Umara v čase rituálu Ramy al-Jamat (kameňovania satana) zasiahol a zranil kameň na hlave, pričom znovu začul neznámy hlas zvestujúci mu, že sa už ďalšej púte nikdy nezúčastní. Je preto možné, že sa kalif stal obeťou sprisahania.

Ešte na smrteľnej posteli sa Umar nevedel rozhodnúť, koho ustanoviť svojím nástupcom. Za dočasného kalifa vymenoval Umara Suhayba ar-Rúmího, Prorokovho druha a váženého člena ummy. Nakoniec zvolil šesť Mohamedových druhov, ktorí teraz majú zvoliť zo svojich radov ďalšieho kalifa. Ide o Abdura Rahmána bin Awfa, Saada ibn Abí Waqqasa, Talha ibn Ubajdulláha, Utmána ibn Affána, Alí ibn Abí Táliba a Zubajra ibn al-Awáma. Všetci sú to veľmi vážení členovia ummy a súčasníci Mohameda. Stále však nie je známe, kto bude novým vodcom spoločenstva.

Umar má byť podľa vôle pochovaný v Medine blízko Al-Masjid an-Nabawi (Mešity Proroka), kde bude odpočívať spolu s Mohamedom a prvým kalifom Abú Bakrom.

Vláda kalifa Umara

Pred zjavením Koránu viedli Arabi odlišnejší život. Ich každodenným chlebom boli vojny medzi arabskými kmeňmi, ktorými si v nehostinnej krajine zabezpečovali aspoň skromné živobytie. Islam, Prorok a jeho nasledovníci všetko zmenili a vojny medzi moslimami zakázali. Umar sa snažil bojovnosť ventilovať mimo ummy a lúpežné výpravy zameral proti nemoslimským etnikám.

Za vlády Umara slávili arabské vojská vojenské úspechy. Prenikli do Sýrie a Egypta, v roku 637 pri Kádisíji premohli Peržanov a potom obsadili ich hlavné mesto Ktésifón. Pokúsili sa podmaniť si aj Byzanciu, no hlbšie do Anatólie sa im nepodarilo preniknúť. Do konca roku 641 však Arabi ovládli celú Sýriu, Palestínu aj Egypt.

Do týchto výbojov nepoháňa moslimov islam duchovne. Umar si nemyslel, že dobytie sveta je Boží plán. Moslimov z Arabského polostrova ženie von predovšetkým chudoba. Ich úspech je daný najmä vonkajšími okolnosťami, neustálymi perzsko-byzantskými vojnami a dynastickými problémami vnútri Perzie. V Sýrii a Egypte zas existoval viditeľný etnický aj náboženský útlak dominantných byzantínskych Grékov, ktorí presadzovali svoju ortodoxiu na úkor tamojších starých kresťanských cirkví. Tieto sa v kritickej chvíli nepridali na stranu Byzantíncov vo vojne proti Arabom. Moslimovia sú totiž známi svojou toleranciou voči príslušníkom ostatných náboženstiev, pokiaľ uznajú ich vládu a sú ochotní platiť dane. Tieto fakty prispievajú k úspechu moslimov.

Umarovi sa navyše podarilo vo vojsku udržať disciplínu. Je zákaz rozdeľovať dobytú pôdu vojakom. Obsadené územie pripadá štátu, no pôvodní vlastníci môžu naďalej obrábať pôdu za naturálny či peňažný poplatok.

Arabskí vojaci majú zákaz sťahovať sa do dobytých miest a miešať sa s pôvodným obyvateľstvom. Sú usídlení za múrmi vo vojenských táboroch a tam sú naďalej vychovávaní v moslimskom duchu. Môžu si k sebe sťahovať svoje rodiny. Preto sa tieto miesta postupne menia zo stanových táborov na kamenné mestá a stávajú sa strediskami arabského života mimo Arábie. Inoverci prijímajúci islam sa stávajú chránencami arabských kmeňov a členmi arabskej spoločnosti.

Všetky tieto úspechy teraz narušil tento neospravedlniteľný čin. Očakáva sa však, že v blízkej dobe spomedzi seba zvolia Prorokovi druhovia nového kalifa, ktorý ďalej úspešne povedie moslimov na ceste k lepším zajtrajškom.

Křištálová kouleVěštecká koule

Počas voľby nového kalifa bolo odhalené sprisahanie Peržanov žijúcich v Medine, ktoré bolo naplánované spolu s viacerými vládnymi figúrami a konvertitmi z blízkeho okolia Umara. Dôležité svedectva poskytli Abdulrahmán ibn Abú Bakr, syn prvého kalifa Abú Bakra, a Abdur Rahmán bin Awf, ktorí obaja videli vražednú zbraň u iného perzského zajatca Hormuzana. Hormuzan bol so zbraňou videný len deň pred skutkom v prítomnosti kresťanského konvertitu Džafína, keď spolu niečo dojednávali.

Svedectvá z úst dvoch prominentných postáv ummy stačili na potvrdenie domnienky o komplote. Kým však úrady stihli vo veci niečo vykonať, vzal Umarov syn Ubajdulláh spravodlivosť do vlastných rúk a zavraždil ako Hormuzana, tak aj Džafína a spolu s nimi dcéru Abú Lula. Jediný údajný spiklenec ktorý unikol Ubajduláhovej pomste, bol židovský konvertita Kaab al-Achbar. Tento bývalý rabín Umarovi predpovedal násilnú smrť niekoľko dní dopredu, preto ho upodozrievali z účasti na sprisahaní. Kaab však udalosti nasledujúce po vražde prežil a vraj sa dožil viac ako sto rokov.

Novým kalifom sa stal Utmán ibn Affán, ktorý dokázal ťažiť zo zanechaného politického dedičstva len krátko. Kalif nemal dobrú povesť medzi vojakmi a k nej mu nepridávali ani obvinenia z nepotizmu, keď dosadzoval do dôležitých funkcií najmä príslušníkov svojho umajjovského rodu. Nakoniec bol zavraždený ako jeho predchodca a množstvo jeho následníkov. Napriek tomu sa tento kalif počíta podľa sunnitskej tradície medzi takzvaných „štyroch pravoverných kalifov“, ktorých vláda predchádzala následnej veľkej schizme moslimov na Sunnitov a Šiitov.

Zdroj: Armstrongová, K. 2002. Islam. [ed.] D. Marsinová. [prekl.] J. Pauliny. Prvé slovenské vydanie. Bratislava : Slovart, 2002. s. 64-71. ISBN 80-7145-683-7, en.wikipedia.org, en.wikipedia.org

Témata: atentáty, islám, kalif, úmrtí, vražda

špatnýpřijatelnýdobrývelmi dobrývynikající

Diskuse

Přidat komentář

Příspěvky uveřejněné v diskusním fóru vyjadřují názory čtenářů, nikoliv redakce, která za jejich obsah nenese zodpovědnost. Neaktuality.cz má ale zájem poskytovat prostor jen korektně a slušně vedené debatě. Pokud Váš komentář obsahuje urážky, pomluvy, výhrůžky, vulgarismy, spamy nebo vzbuzuje podezření z porušení zákona, vystavujete se riziku, že jej administrátor smaže.

Čtvrtek 20. 6. 2019, včera měl(a) svátek Leoš

RSS Manifest Redakce Registrace Reklama Pro média Kontakt