Vodca Palestínskej autonómie Jásir Arafat zomrel vo veku 75 rokov

Vodca Palestínskej autonómie Jásir Arafat zomrel vo veku 75 rokov zdroj: Wikipedia.org

11. 11. 2012, 20:12 | David Olmos Justiniano

stalo se 11. listopadu 2004 21. století

Paríž – Kontroverzný palestínsky vodca, nositeľ Nobelovej ceny za mier a líder Organizácie za oslobodenie Palestíny (OOP) zomrel dnes v skorých ranných hodinách v Paríži. Smrť palestínskeho lídra potvrdil v emotívnom vyhlásení vedúci palestínskych vyjednávaní Sáib Erakat.

Arafat trpel na neznáme ochorenie, ktoré bolo rôzne identifikované od chrípky cez žalúdočný vírus až po žlčové kamene. Už 29. októbra sa preto rozhodol vyhľadať pomoc v Paríži s niečím, čo palestínske úrady označili ako krvné onemocnenie. 3. novembra však upadol do kómy, z ktorej sa už viac neprebral. Príčinou jeho smrti dnes ráno bolo masívne krvácanie do mozgu.

Arafatovo telo bude prevezené z Francúzska do Káhiry, kde bude pre neho egyptskou vládou usporiadaný štátny pohreb, povedal Erakat. Následne ho pochovajú v blízkosti centrály Palestínskej autonómie na západnom brehu Jordánu v meste Ramalláh. Izrael v reakcii na chystaný pohreb ohlásil uzavretie západného brehu a Gazy.

Arafatova rodina si želala pochovať vodcu v Jeruzaleme, čo však Izraelská vláda nedovolila. Vedúci predstavitelia autonómie však považujú hrob v Ramalláhu za dočasný a veria, že jedného dňa ho pochovajú vo východnom Jeruzaleme ako svojom hlavnom meste. Arafat zanechal po sebe manželku a dcéru.

Nie je celkom jasné, kto bude ďalším lídrom Palestínskej autonómie. V dobe Arafatovej neprítomnosti zastupoval prezidenta palestínsky premiér Ahmed Qorei, kým výkonný výbor OOP viedol dnes už bývalý predseda vlády Mahmúd Abbás.

Jásir Arafat sa teda nedožil samostatného palestínskeho štátu a v súčasnosti sa realizácia tejto myšlienky stále javí nereálne.

Život Jásira Arafata

Už v 50. rokoch sa stal Jásir Arafat tvárou palestínskej opozície voči Izraelu ako líder hnutia Fatah. Do čela OOP bol zvolený v roku 1969 a v roku 1974 bola táto skupina uznaná väčšinou arabských krajín za jediného reprezentanta palestínskeho ľudu v regióne. Dlho sa špekulovalo o jeho zainteresovanosti do útokov palestínskych ozbrojencov v Izraeli. Arafat však viackrát odmietol diskutovať na túto tému a poprel tieto špekulácie s tvrdením, že vždy odsudzoval taktiku terorizmu.

V roku 1994 prijal Nobelovu cenu mieru spolu s vtedajším izraelským premiérom Jicchakom Rabinom a ministrom zahraničných vecí Šimonom Peresom. Cenu získali za pokroky tajných rokovaní v Oslo, ktoré mali viesť k definitívnej nezávislosti Palestíny a k mieru s Izraelom.

V roku 2000 sa rozhodol neprijať ponuku USA na kontrolu väčšiny okupovaných palestínskych území. Krátko po rokovaniach v Camp David nastali znovu prudké boje medzi Palestínčanmi a izraelskou armádou.

Nový americký prezident George Bush sa s Arafatom odmietol stretnúť s odôvodnením, že Palestínska autonómia nutne potrebuje reformy, ktoré by predpokladali založenie plne nezávislého štátu.

V súvislosti s nárastom útokov Palestínčanov na civilné ciele sa izraelské úrady rozhodli v roku 2001 obmedziť pohyb palestínskeho vodcu na územie jeho spoločenstva v Ramalláhu. Pokračujúce násilie a ekonomické problémy spolu s korupciou výrazne podkopali v očiach svetovej verejnosti Arafatovu schopnosť účinne viesť Palestínsku autonómiu.

V roku 2003 pod tlakom USA a v súvislosti s decentralizáciou moci bol nútený ustanoviť úrad predsedu vlády, do ktorého následne vymenoval Mahmúda Abbása. Abbás však pol roka po vymenovaní rezignoval s odôvodnením, že nemá dostatočnú podporu na vykonávanie úradu.

V júli tohto roku Arafat ohlásil iniciatívu zjednotiť bezpečnostné zložky a bojovať s korupciou potom, čo sa jeho druhý predseda vlády Ahmed Qorei taktiež pokúsil rezignovať.

Křištálová kouleVěštecká koule

Správy o smrti Jásira Arafata vyvolali v palestínskych oblastiach veľmi emotívne prejavy zármutku. Miestne úrady ohlásili 40 dňový smútok a viacero hláv aj západných štátov vyjadrilo Palestínčanom úprimnú sústrasť so stratou ich vodcu. Vyhlásenie izraelskej vlády, ktorá dlho označovala Arafata za teroristu, sa nieslo v duchu možného obratu k mieru na Blízkom Východe.

Už v čase jeho hospitalizácie v Paríži sa množili rôzne teórie o príčine ochorenia palestínskeho vodcu. Viaceré teórie sa objavili v roku 2005, keď bola medializovaná jeho zdravotná dokumentácia, odhaľujúca nemožnosť lekárov stanoviť skutočnú príčinu jeho ochorenia. Hovorilo sa najmä o možnosti otravy Arafata izraelskou tajnou službou, dokonca otravy polóniom, rovnako ako o cirhóze pečene či rozklade krvných doštičiek.

Hladinu rozvíril najmä výrok istého izraelského experta na AIDS, že na základe zverejnenej dokumentácie Arafat vykazoval všetky symptómy tohto ochorenia. Iní lekári to zavrhli ako nepravdepodobné. Jeho osobný lekár Ašráf al-Kurdí sa drží teórie, že vodca bol otrávený pravdepodobne táliom. Túto možnosť podporil aj Arafatov poradca Bassám Abú Šaríf a vtedajší palestínsky minister zahraničných vecí Nábil Šaáth, ktorý tak učinil po rozhovore s francúzskymi lekármi.

Smrť Arafata ostáva záhadou i dnes. Izrael poprel zainteresovanie do prípadnej otravy s tým, že by prípadné výhody prevážila negatívna publicita takéhoto činu.

Po smrti Jásira Arafata sa dočasným palestínskym prezidentom stal Rawhi Fattouh, ktorého vo funkcii vystriedal v roku 2005 Mahmúd Abbás.

Zdroj: news.bbc.co.uk, edition.cnn.com, en.wikipedia.org

Témata: Izrael, palestina, prezident, úmrtí

špatnýpřijatelnýdobrývelmi dobrývynikající

Diskuse

Přidat komentář

Příspěvky uveřejněné v diskusním fóru vyjadřují názory čtenářů, nikoliv redakce, která za jejich obsah nenese zodpovědnost. Neaktuality.cz má ale zájem poskytovat prostor jen korektně a slušně vedené debatě. Pokud Váš komentář obsahuje urážky, pomluvy, výhrůžky, vulgarismy, spamy nebo vzbuzuje podezření z porušení zákona, vystavujete se riziku, že jej administrátor smaže.

Pátek 19. 4. 2019, včera měl(a) svátek Valérie

RSS Manifest Redakce Registrace Reklama Pro média Kontakt